Bolo to jedného krásneho rána v jednej nie veľmi krásne nemocnici v Brezne, keď malinký Jakubko uzrel svetlo thoto nehostinného a krutého sveta. Bol nádherné dieťatko. Na tejto skutočnosti sa toho veľa nezmenilo. Ešte stále je krásny.
A keďže potrebujem 5 viet, tak už len skonštatujem, že na tejto fotke som JA (to len pre tých, ktorý ma nepoznajú).